Ochorenia tráviacej sústavy

Takmer každý z nás už mal v živote zažívacie ťažkosti. Mnohé, ako zlé trávenie, mierna hnačka, chvíľkové bolesti brucha, sú bežné. Sú síce nepríjemné, ale organizmus sa s nimi dokáže vysporiadať relatívne rýchlo a sám. Najlepšou cestou k prevencii bežných zažívacích ťažkostí je zdravá strava. Iné ochorenia, ako zápaly čriev, žalúdočné vredy, môžu trvať dlho a vyžadujú odbornú liečbu. Medicínsky odbor, ktorý sa špecializuje na ochorenia tráviaceho traktu sa nazýva GASTROENTEROLÓGIA.

Pažerák

Ochorenia postihujúce pažerák môžu byť vrodené (prítomné už pri narodení) alebo získané ( vytvoria sa počas života).

Gastroezofagálny reflux (GER) – jeden z najčastejších problémov novorodencov a malých dojčiat. Prejavuje sa ako časté vrackanie, väčšinou po najedení. Najčastejšou príčinou býva nedostatočne silný zvierač medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý nedokáže zabrániť návratu potravy zo žalúdka späť do pažeráka. Príznaky zvyknú vymiznúť medzi 6. a 12. mesiacom postupným dozretím dieťaťa a prechodom na iný typ stravy. Niekedy si stav vyžaduje liečbu.

Atrézia ezofágu – pažerák neústi normálne, t.j. do žalúdka, ale má slepý koniec. Vrodená porucha. Táto vada sa zistí už krátko po narodení, častokrát ešte pred ním. Vyžaduje chirurgický zákrok. Tracheoezofagálna fistula – otvor spájajúci pažerák s priedušnicou. Vrodené. Podobne ako predchádzajúce ochorenie zvykne sa zistiť krátko po narodení, resp. ešte pred ním a vyžaduje chirurgický zákrok.

Žalúdok a črevá

Gastroenteritída – infekčné ochorenie postihujúce žalúdok a črevá. Je zapríčinené rôznymi patogénmi: vírusmi (Rotavírusy), baktériami (Salmonela, Shigella, E.Coli, Stafylokok, Campylobacter) alebo parazitmi (ako sú napr. améby a giardie). Bolesti brucha, kŕče, hnačka, niekedy zvracanie – to sú bežné príznaky gastrointestinálnej infekcie. Väčšinou odznejú samé, bez liekov či inej liečby. V starostlivosti o takto chorého je najdôležitejší dostatočný príjem tekutín, aby nedošlo k dehydratácii.

Hnačka – podráždená a poškodená sliznica čreva posúva zrýchlene svoj obsah (natrávenú potravu), pričom nevie dostatočne odčerpať tekutinu z daného obsahu. Stolica je riedka až vodnatá, vyskytuje sa niekoľkokrát za deň. Príčiny sú rôzne - od bežných infekčných hnačiek, ktoré nevyžadujú okrem hydratácie inú špeciálnu liečbu, až po ochorenia, ako je celiakia či Cronova choroba.

Zápcha – opak hnačky. Obsah hrubého čreva je posúvaný príliš pomaly, pričom je z neho odstránené veľké množstvo vody. Stolica je tvrdá, zriedkavá resp. nepravidelná. Vyprázdňovanie býva problémové až bolestivé. Príčiny môžu byť rôzne - od psychických cez zlú životosprávu až po vrodené vývinové chyby. Liečba závisí od príčiny.

Zápal slepého čreva – apendicidída. Klasické príznaky zahrňujú: bolesti brucha, teplotu, nechutenstvo, vracanie. Najčastejšie postihuje deti a tínedžerov vo veku 11 až 20 rokov. Vyžaduje chirurgický zákrok.

Žalúdočný vred – poškodená a zapálená stena žalúdka. Je vystavená pôsobeniu tráviacich štiav, ktoré ju ďalej poškodzujú. Toto ochorenie je často spojené s prítomnosťou baktérie Helicobacter pylori, a tiež so stresmi. Príznaky – bolesť v ľavom nadbruší, po jedle. Zriedkavo sa toto ochorenie môže vyskytovať aj u detí. Medikamentózna liečba a úprava životného štýlu vedia ochorenie vyliečiť.

Tráviaca sústava

TRÁVIACA SÚSTAVA ČLOVEKA

Tráviacu sústavu človeka tvoria orgány tráviacej rúry a pomocné žľazy.

Tráviacu rúru tvorí:

• ústna dutina (cavum oris)
• hltan (pharynx)
• pažerák (oesophagus)
• žalúdok (gaster)
• tenké črevo (intestinum tenue)
• hrubé črevo (intestinum crassum)
• konečník (rectum)
• análny (ritný) otvor (anus)

Najväčšie žľazy tráviacej sústavy sú:

• pečeň (hepar)
• podžalúdková žľaza (pankreas)
• slinné žľazy (glandulae salivariae)

Ústna dutina

V ústnej dutine (cavum oris) začína tráviaca cesta. Zabezpečuje príjem potravy. V ústnej dutine prebieha mechanický reflex – žuvanie. Súčasťou ústnej dutiny sú zuby a jazyk.

Jazyk

Jazyk (lingua) je tvorený z priečne pruhovaných svalov a pripevnený je k jazylke. Nachádzajú sa na ňom chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Jazyk sa podieľa spolu s hltacím reflexom pri hltaní potravy.

Zuby

Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Zub tvorí koreň, krčok a korunka. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou. Stavebným materiálom zubov je zubovina (dentín). Vo vnútri zubu sa nachádza zubná dreň. V koreni zuba sa nachádza otvor, ktorým do dreňovej dutiny vstupujú cievy a nervy.

Podľa tvaru rozoznávame štyri druhy zubov:

1. rezáky (dentes incisivi)
2. očné zuby (dentes canini)
3. črenové zuby (dentes premolares)
4. stoličky (dentes molares)

Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v dvoch rokoch. Medzi šiestym a siedmym rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup. Táto výmena je ukončená do 18. roku.

Ochorenia dýchacej sústavy

Nádcha, Kašeľ

Faryngitída – zápal hrtana
Laringitída - zápl hrtana
Bronchitída -zápal priedušiek,

Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií.
Tri základné typy vírusov chrípky: Chrípkové vírusy typu A — infikujú cicavce a vtáctvo, Chrípkové vírusy typu B — infikujú výhradne ľudí, Chrípkové vírusy typu C — infikujúce výhradne ľudí. Príznaky: zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy, únava (môže byť extrémna), suchý kašeľ, bolesť hrdla, upchatý nos, podráždené oči, zimnica. Prevencia: Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok.

Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana(skladá sa hlavne z podnebných mandlí, z nosohltanovej a jazykovej mandle). Zápal môže postihovať buď jednotlivé časti alebo všetky mandle súčasne. Nebezpečné sú predovšetkým hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie- abscesy(nahromadenie hnisu)v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín.

Zápal pľúc (pneumonia) - ide hlavne o postihnutie pľúcnych mechúrikov(alveol) zápalovými zmenami. Mechúriky sa naplnia výpotkom, ktorý porušuje až znemožňuje správnu výmenu plynov v postihnutých častiach pľúc. Zápaly pľúc sa podľa vyvolávajúcich činiteľov delia na bakteriálne, vírusové, parazitárne... Príznaky: začiatok býva obyčajne náhly. Teplota vystúpi na 38-41°C, dýchanie sa nápadne zrýchli, je namáhavé, plytké a stenavé. Pri ťažšom priebehu vzniká modré sfarbenie úst a nechtov; ruky a nohy bývajú chladné.

Tuberkulóza (TBC) v histórii označovaná ako suchoty, je mimoriadne rozšírená choroba. Na tuberkulózu môže ochorieť ktorýkoľvek orgán v tele , najčastejšie sú však postihnuté pľúca. Dôležitú úlohu pri jej vzniku hrajú hygienické pomery a úroveň výživy. V minulosti sa týkala hlavne sociálne slabších ľudí, ktorí bývali vo vlhkých a tmavých bytoch a trpeli podvýživou. Skôr ochorejú ľudia v mestách, pretože sú vo väčšom vzájomnom kontakte a zlý vplyv má aj prašnosť prostredia, psychické stresy, nedodržiavanie hygienických zásad a nedostatočná informovanosť. Pre pokročilejší stav je veľmi charakteristické chudnutie. Tuberkulózny bacil sa dostáva do dýchacích orgánov vzdušnou cestou pri kýchaní, kašľom alebo prachom. Nákaza sa ujme vtedy, keď je infikovaný materiál silný a odolnosť organizmu veľmi nízka. Pri prvej nákaze sa vytvorí tzv. primárny infekt(prvotný zápal), ktorý má len nepatrné príznaky a preto uniká pozornosti. Dnes sa tento stav mení pod vplyvom ochranného očkovania.

Príznaky: začína zvačša nebadane zvýšenou únavou, nechuťou do jedenia, chudnutím a mierne zvýšenou teplotou. Kašeľ je spočiatku suchý, neskôr chorý vykašliava hlienovohnisový obsah, niekedy s prímesou krvi. Krvácanie z pľúc a vykašliavanie veľkého množstva krvi môže byť v niektorých prípadoch životu nebezpečné.

Rakovina pľúc – vychádza z priedušiek. Veľmi dôležitú súvislosť sa dáva s fajčením a na 2.mieste so zvýšeným obsahom benzpyrénu vo vzduchu priemyselných miest. Ani pri tomto ochorení spočiatku nebadať špecifické príznaky. Ochorenie môže signalizovať aj dlhotrvajúci kašeľ. V neskoršom štádiu choroby sa prejaví typické vykašlávanie väčšieho obsahu, niekedy s prímesou krvi. Bolesť a ťažký dych pozorujeme až keď choroba už veľmi pokročila. Chirurgická liečba je opäť úspešná iba vtedy, ak sa vykoná v prvých štádiách choroby. Často sa lieči aj ožarovaním a chemickými prípravkami.

Astma, táto choroba sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spôsobenými opuchom sliznice a kŕčovitým sťahom svalstva a priedušničkovitých stien. Príčinou choroby je alergia- precitlivelosť na rozličné látky(alergény), ktorými môžu byť čiastočky prachu, peria, srsti, produkty baktérií, chemické látky, lieky a pod. Astmatické deti bývajú nervovo nevyrovnané, pričom citové aj duševné vzrušenie môžu u nich vyvolať záchvat. Príznaky: záchvatmi dýchavice spojenými s bledosťou, úzkym bolestným výrazom tváre s hlasný pískavým dýchaním. Astmatické záchvaty sa začínajú prevažne večer a môžu trvať až do rána. Na rozdiel od astmatickej bronchitídy sa pri pravej astme nezjavujú horúčky ani zápaly na prieduškách. Pri záchvate sa podávajú lieky, ktoré uvoľňujú kŕčovité sťahy svalstva priedušničiek(adrenalín a i.)Z okolia chorého treba odstrániť látky vyvolávajúce záchvat, ale rovnako musíme likvidovať aj všetky možné ložiská infekcie a vyliečiť zápaly ucha, prínosových dutín atď. Dôležitý je vhodný psychický prístup k dieťaťu, telesné otužovanie a dobrá výživa. Odporúčajú sa klimatické kúry vo vysokých horách.

Stavba dýchacej sústavy

DÝCHACIA SÚSTAVA ČLOVEKA

Z funkčného hľadiska možno dýchaciu sústavu rozdeliť na dve časti:

1. dýchacia rúra - privádza z nosa a úst kyslík do pľúc
2. pľúca (pulmo) - dochádza v nich k výmene dýchacích plynov

Dýchacia rúra

Dýchacia rúra má vo všetkých oddieloch rovnaký výstavbový plán. Jej základ tvorí chrupavkový skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích ciest. Na chrupavkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje uzlíky miazgových buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza pokrytá riasinkovým epitelom. Sliznica tvorí značné množstvo hlienuzachytávajúceho nečistoty vdychovaného vzduchu.

Dýchaciu rúru tvorí:

• nosová dutina (cavum nasi)
• nosohltan (nasopharynx)
• hrtan (larynx)
• priedušnica (trachea)

Nosová dutina

Nosová dutina (cavum nasi) je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice. Nosová dutina je spojená s prínosovými dutinami umiestnenými v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Dutinu nosa vystiela sliznica, ktorá obsahuje veľa hlienových žliazok. V hornej časti nosovej dutiny je čuchové pole, ktoré tvoria čuchové bunky. Vzduch sa prechodom cez nosovú dutinu prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu.

Nosohltan

Nosohltan (nasopharynx) je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva.

Hrtan

Hrtan (larynx) je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupaviek (štítna, prstienková, hlasivkové chrupavky). Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglotis), čo je chrupavka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy.

Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). V zúženej časti sú napnutéhlasivkové väzy. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách (hrtan, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.

Priedušnica

Priedušnica (trachea) nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.

Pľúca

Pľúca (pulmo) sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. Medzi nimi jemedzipľúcie, priestor, v ktorom je uložené srdce. Horná časť pľúc - pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť - báza pľúc, nasadá na bránicu. Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené napľúcne laloky, pravé pľúca na tri a ľavé na dva laloky. Povrch pľúc pokrýva blana - popľúcnica.

Priedušky sa po vstupe do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly). V ich stenách sa už nenachádza chrupavka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami - pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Ich stenu tvoria väzivové vlákna, medzi ktorými je spleť krvných vlásočníc. Dutinu alveoly vystiela vrstva respiračného epitelu. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami.

Mechanizmus dýchania

Dýchanie delíme na štyri čiastkové procesy:

1. ventilácia pľúc - doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
2. vonkajšie dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
3. vnútorné dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
4. bunkové (celulárne) dýchanie - rozklad živín v bunkách